Mestá na Slovensku

Poloha:	48° 33′ 15″ s. š. 18° 10′ 37″ v. d.
Nadmorská výška:	174 m n.m.
Rozloha:	27,576 km²
Počet obyvateľov:	28 709 (31.01.2008)
Hustota obyvateľstva:	1042 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	1173
Web stránka:	Topoľčany

 

Jedným z najstarších písomných dokladov, ktorý sa žiaľ nezachoval, bola darovacia listina kráľa Bélu III. (1172 - 1196), ktorou Topoľčany daroval Seudovi a Martinovi. Kedže Turda, syn Martinov zomrel bez potomkov, vnuk Bélu III., Béla IV. (1235 - 1273) daroval v roku 1235 mesto Topulchan aj s tromi dedinami: Tovarníky, Ylouch, a Račice, Dionýzovi-kráľovskému stajníkovi. Táto darovacia listina je zároveň najstaršou donačnou listinou, ktorá sa zachovala. V listine palatína Mikuláša z roku 1271 sa Topoľčany spomínajú ako Civitas, čiže mesto. Podľa nej tu robil pred richtárom prísahu Bartolomej z Diviak. O existencii fary sa zmieňuje listina: Non eclesiae strigoniensis 2., ktorá kostol a faru spomína v roku 1285. Katolícka viera sa v topoľčianskom kraji šírila asi od 9. storočia. Počnúc Cyrilom, cez sv. Bernarda až po založenie kláštora v strede mesta.

Syn Petra Čáka, Matúš Čák Trenčiansky, zdedil po bezdetnom strýkovi Matúšovi tribút v Topoľčanoch. V období rokov 1291 - 1314 dal na topoľčianskom majetku postaviť mocný hrad, ktorým chcel chrániť od východu svoj sídelný hrad v Trenčíne. V rokoch 1347, 1346, 1358 sa v Topoľčanoch konali župné zhromaždenia. V roku 1347 dostáva mesto od kráľa Ľudovíta výsadu vlastného súdnictva z výnimkou hrdelných sporov. Z listiny vydanej v Nitre Kapitulou v roku 1348 sa dozvedáme, že v Topoľčanoch bol kláštor Benediktínov, v ktorom bol opátom Juraj. V roku 1389 sa Topoľčany zase stali poddanským mestom. Vtedy ich kráľ Žigmund daroval Frantovi a Šimonovi zo Seče. Dedičia Sečéniovcov si podelili v roku 1411 majetky tak, že Hrad dostal Ladislav a mesto Šimon. Po smrti Šimona sa mesto stalo časťou Ladislavovho majetku. Keďže hranice mesta neboli presne určené boli sporné aj pozemky medzi Donynom - kastelánom v Nitrianskej Strede. Spor trval od roku 1406 do 1412. Vtom čase bol v meste soľný sklad a Kráľovské soľné išpánstvo. Topoľčiansky hrad sa stal oporným husitským bodom na ktorom už v roku 1431 sídlila husitská posádka. V roku 1432 bol veliteľom hradu Švejdovský. V jeseni roku 1434 ho opustil za výkupné 9 000 zlatých. Na jeho miesto sa dostal dobrodruh Gučinský, ktorý páchal na obyvateľstve mesta ale aj okolia veľké neprávosti a zlodejstvá. Postihnutí obyvatelia sa viackrát obrátili na kráľa. Ten z toho dôvodu dal v roku 1443 Gučinskému iný hrad na Morave. V tom roku mesto postihlo aj veľké zemetrasenie, ktoré sa zopakovalo aj o rok neskôr v roku 1444. Po smrti Ladislava Sečéniho požiadal Michal Országh kráľa o uvedenie do držby kráľovský Majetok čo odôvodňoval príbuzenstvom zo Sečéniovcami a aj tým, že prispel na výkupné hradu od Husitov čiastkou 2000 zlatých. V roku 1459 mu kráľ Matej vyhovel. Až donačnou listinou z 28. júla 1481, sa celá záležitosť ukončila. Podľa nej patrilo k mestu Topoľčany okrem hradu, aj 28 obcí. V prvej polovici 15. storočia bola v meste chýrna zvonolejáreň majstra Pavla. V Krušovciach sa vo veži kostola zachoval jeden z jeho zvonov. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1559 je Topoľčiansky kláštor v ruinách. Kláštor je v strede mesta.

Po smrti posledného Országa Krištofa sa v roku 1567 rozdelil majetok na niekoľko podielov. Jeden z nich sa stal majetkom Krištofa Ungnada. Vdova po ňom sa v roku 1590 vydala za Žigmunda Forgáča, ktorý sa tak stal vlastníkom Ungnadovho podielu po Lošoncim, ktorý bol vlastníkom polovice majetku. Nastal spor medzi Balassovcami a Forgáčovcami. Balassa totiž odkúpil v roku 1570 Lošonciho časť za 10 000 zlatých, na ktorú si robil aj Forgáč nárok a tak ju v roku 1595 za 25000 zlatých aj odkúpil na základe predkupného práva. No už v roku 1601 si vymohol donáciu na celý majetok. Pre neznesiteľné podmienky a existenčné ťažkosti vypukla v meste v roku 1581 vzbura poddaných. Mesto dostalo 15. mája 1599 od kráľa Rudolfa II. dekrétom privilégiá. Dekrét zaručoval možnosť usporiadať jarmoky na Dorotu a Trojicu. V roku 1599 sa však do mesta dostali Turci a úplne ho zničili.

František Forgáč dal v Tovarníkoch postaviť kaštieľ. V roku 1605 Bocskajovi hajdúsi obsadili cele Ponitrie aj mesto. V rokoch 1607, 1608 a 1609 sa v Topoľčanoch konali kongregácie, pretože mesto ohrozovali Turci. V čase stavovského povstania Gabriela Bethlena na stavovskom zhromaždení v Topoľčanoch sa ku povstaniu pridali miestni zemania. V tej dobe sa v tomto priestore hojne rozšírili zbojstvá. Po Bethlenovi vypuklo povstanie, ktoré viedol Juraj Rákoci 2. Ľud trpel pod povstaleckým aj pod cisárskym vojskom. V roku 1644 prišla do mesta prezimovať cisárska armáda. Do mesta prišlo 8600 mužov. Rok po ich odchode vtiahlo do mesta kurucké vojsko, ku ktorému sa pridalo 1800 švédskych jazdcov. Roku 1643 zaplavilo Ponitrie znova turecké vojsko. Topoľčany boli znova spustošené a do zajatia a otroctva sa dostalo veľké množstvo ľudí. Roku 1703 dobyli mesto Kuruci. Mesto bolo viackrát vypálené. Veľké požiare boli v rokoch: 1718, 1730, 1731.
Ubytovanie Topoľčany

 

View Larger Map

 

Na tento článok sa nevzťahuje copyright a obsah článku je k dispozícii za licenčných podmienok GNU Free Documentation License. Vylúčenie zodpovednosti: neposkytujeme žiadne záruky správnosti!

Chcete niečo zmeniť, či pridať? Napíšte mi.